Minulým článkom sme započali miniseriál týkajúci sa otázok tzv. timesharingových vzťahov, teda vzťahov založených timesharingovými zmluvami. Ako už bolo povedané, timesharing je inštitút alebo obchodný produkt spojený s dovolenkovými pobytmi v hotelových a iných ubytovacích zariadeniach, ktoré si občan prenajíma na určité vymedzené časové obdobie počas kalendárneho roka, a to na obdobie niekoľkých rokov. Jedná sa o osobitný druh nájmu v kombinácii s kúpou.

Vážení čitatelia. Letná sezóna a dovolenky sú v plnom prúde a iste mnohí z vás smerujú do svojho vytúženého letoviska k moru. Treba brať zreteľ nielen na nástrahy, akými iste sú páliace slnko, dehydratácia alebo drobné krádeže v letoviskách a okolí, avšak aj na tzv. jedinečné a výhodné ponuky nákupov ubytovania v luxusných hotelových zariadeniach. Áno, nasledujúci článok sa týka tzv. timesharingu a žiaľ, s tým spojenými častými nekalými obchodnými praktikami semi-timesharingových spoločností. V prípade, že budete na dovolenke pozývaní na prezentáciu hotelového rezortu spojenú s ponukou služieb, nájmom hotelového apartmánu a dočasného ubytovania v priebehu kalendárneho roka, prosím, venujte pozornosť nižšie uvedeným užitočným právnym informáciám - istotne predídete sklamaniu, strate veľkého množstva finančných prostriedkov a ťažkostiam spojených s vymáhaním svojich platieb za tzv. timesharingové služby v rámci prípadného cezhraničného sporu.

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej strane (nájomca) určitú vec za účelom jej dočasného užívania alebo brania úžitkov z predmetu nájomnej zmluvy, pričom je nevyhnutné zdôrazniť odplatnosť nájomného vzťahu.

Obraciam sa na Vás s touto otázkou: dňa 20.6.1995 som sa stal výlučným užívateľom družstevného bytu v Košiciach, teda bola so mnou spísaná zmluva o nájme bytu. V auguste 1996 som uzavrel manželstvo. Nedávno sme boli právoplatne rozvedení. Bývalá manželka sa z bytu odsťahovala a dňa 20.3.2010 som požiadal príslušnú mestskú časť o zrušenie trvalého pobytu pre bývalú manželku. Dostal som odpoveď, že bývalej manželke nezaniklo užívacie právo k bytu a mojej žiadosti bude vyhovené po predložení právoplatného súdneho rozhodnutia o majetkovo-právnom vyporiadaní. Domnievam sa, že stanovisko je nesprávne, lebo manželke nikdy nezaniklo právo užívať byt, lebo s ňou nebola uzavretá nájomná zmluva s družstvom, to len som jej dal súhlas na prihlásenie sa k trvalému pobytu a s užívaním bytu. V súčasnosti v byte bývam s novou manželkou. Je stanovisko mestskej časti oprávnené? Ďakujem za odpoveď.

Vladimír L., Košice

Správca nášho domu nelegálne prevádzkuje kotolňu, ktorá patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Nemôže preukázať splnenie podmienok na podnikanie v tepelnej energetike podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. V mesiaci marci bola zrealizovaná zástupkyňou vlastníkov bytov, ktorá háji skôr záujmy správcu a nie je ochotná akceptovať vlastníkov bytov, akási podpisová akcia, kedy táto pani „chodila po bytoch“ a dávala podpisovať súhlas, resp. nesúhlas s istými otázkami, ktoré sa týkali správy domu. Viacerí vlastníci, ktorí namietame nezákonný postup správcu sme však účelovo neboli v tomto smere oslovení. Požiadali sme doporučenou poštou zástupkyňu o sprístupnenie zmlúv o prenájme spoločných priestorov a dokladov o pohybe finančných prostriedkov na bežnom účte domu, ktorý je na meno zástupkyne, kam by mali plynúť finančné prostriedky z prevádzkovania našej kotolne, ale nič nám nebola ochotná sprístupniť a odmietala prevziať ďalšiu poštu. Komunikáciu odmieta. Nevieme ako ďalej.

Vážení čitatelia. V predchádzajúcom čísle Kompletného trhu nehnuteľností sme sa venovali novele právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov upravenej zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá bola prijatá a vyšla v Zbierke zákonov ako zákon č. 70/2010 Z. z. Okrem eliminácie nejednoznačnosti a nezrovnalostí týkajúcich sa úloh správcu bytového domu, vzťahov medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom, príp. orgánmi spoločenstva vlastníkov bytov ako aj úpravy zakladania spoločenstiev vlastníkov bytov, uvedená novela zákona prináša zmenu aj v oblasti príspevkovej povinnosti vlastníkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, spôsobu výpočtu príspevkov do fondu a špecifikáciu a rozšírenie príjmových položiek fondu prevádzky, údržby a opráv. Ďalšou zmenou je úprava zodpovednosti za škodu v prípade, ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu za účelom vykonania opravy, údržby alebo vykonania obhliadky.

Národná rada SR na svojej 48. schôdzi schválila v treťom čítaní novelu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá bola 22.02.2010 odoslaná do Zbierky zákonov a ako zákon vyšiel v Zbierke zákonov 09.03.2010, čiastka 38/2010, číslo 70/2010.  Občianskej verejnosti je zákon č. 71/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prístupný na tejto internetovej adrese.

„Podmienky preto, aby boli predbežným opatrením upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Keďže predbežné opatrenie nemá spätné účinky, nemá vplyv na existenciu nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred vydaním predbežného opatrenia a nemôže zasiahnuť ani do práv tretích osôb. ”

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 04. 2002, sp. zn. 4 Obo 21/2001)

Dobrý deň, prosím o Váš právny názor v tejto záležitosti. Spolu so sestrou sme zdedili 2 izbový byt po našom otcovi. Každý vlastníme 1/2 podiel. Sestra v uvedenom byte bývala ešte za života nášho otca a po jeho smrti tam chce ďalej bývať. Ja s tým nesúhlasím a žiadam ju, aby byt opustila. Môže byt užívať a bývať v ňom bez súhlasu mňa ako polovičného spoluvlastníka tejto nehnuteľnosti? Aké sú právne kroky, ak by byt nechcela opustiť? Ďakujem za odpoveď.

Emanuel J., Bratislava

V minulom čísle sme riešili právny problém dvoch študentiek - Jany K. a Zuzany T. - z Nitry, ktoré si spoločne prenajali byt a v dôsledku anonymnej správy (tzv. oznámenie o domovej schôdzi) rozšírenej v dome, kde sa nimi obývaný byt nachádza, boli obvinené z prostitúcie, predaja drog a zbraní v prenajatom byte. V danej príčinnej súvislosti sa značne zhoršil vzťah medzi študentkami - nájomcami a susedmi, ako aj vzťah medzi nájomcami a ich prenajímateľom, v dôsledku čoho im hrozí zo strany prenajímateľa, ktorého meno bolo dané do súvislosti s údajnou načrtnutou protiprávnou činnosťou, výpoveď z nájmu. V dnešnom čísle sa budeme zaoberať možnosťami občianskoprávneho riešenia predmetnej záležitosti ako aj situáciou, ak by sa preukázala dôvodnosť tvrdení anonyma o protiprávnej činnosti nájomcov - a to v trestnoprávnej ako aj občianskoprávnej rovine.

Dovoľujem si na vás obrátiť sa s prosbou o radu. Sme dve mladé pracujúce a podnikajúce študentky. V polovici minulého roka sme si našli ubytovanie v Nitre, jedná sa o byt v osobnom vlastníctve. S prenajímateľom sme mali dobré vzťahy, avšak pred dvomi týždňami sa stala nepríjemná vec - obyvateľom domu, kde bývame, boli do schránok vhodené pozvánky na domovú schôdzu s uvedením termínu - o deň, na ktorej sa malo riešiť údajné poskytovanie erotických služieb v byte prenajímateľa, s uvedením jeho mena, a s ktorým máme nájomnú zmluvu, ako aj údajný predaj zbraní a drog v byte, ktorý obývame my dve. Značne nás to poškodilo, prenajímateľ sa cíti dotknutý a vzťahy v dome so susedmi ako aj s našim prenajímateľom sú napäté a chce nás urýchlene vykázať z nájmu. My sme sa ale ničoho nedopustili a boli sme krivo očiernené. Nájsť si vhodné bývanie pre študenta je ťažké, ako máme riešiť vzniknutú situáciu? Ďakujeme.

Jana K. a Zuzana T., Nitra

„Minulý rok došlo v našom dome ku zmene správy, ktorú pôvodne vykonávalo spoločenstvo vlastníkov. Toto spoločenstvo však stále je registrované ako existujúce. To je pomimo, avšak podstatným problémom je komunikácia so správcovskou spoločnosťou, ktorá spravuje náš dom. V dome, ktorý má dva vchody – predný a zadný - sú vytrhané mnohé svetelné spínače, svetlo možno zapnúť len na niektorých z dvoch poschodí, príp. na prízemí, čo značne komplikuje najmä v tomto zimnom období pohyb po schodoch v dome, navyše mnoho z obyvateľov je vo vyššom veku, teda je tu nebezpečenstvo úrazu pádom zo schodov pre viacerých. Správcovská spoločnosť bola opakovane kontaktovaná mojou osobou, ako aj inými vlastníkmi, že je potrebné vykonať opravu. Situácia trvá už od novembra 2009. Ako sa máme domôcť vykonania opravy?“

Dobrý deň. Rád by som sa spýtal na možné riešenie nasledovného problému. Moja manželka je spoluvlastníkom domu. Ona vlastní 2/10 z domu a ďalej je tam viacej vlastníkov, pričom jeden z nich, ktorý má 1/10 z domu, ju dal pred niekoľkými rokmi založiť a spadla na to exekúcia ktorú on nie je schopný splácať dlhé roky. Ešte k tomu je na tú 1/10 domu viacej exekúcií, čo sme sa nedávno dozvedeli. Radi by sme to začali riešiť, len nevieme ako. Chceli by sme tú 1/10 vyplatiť alebo postupne splatiť, ak sa to dá, lebo musíme opraviť určité časti domu a nakoľko tam teraz nemôžeme nič opravovať. Ďakujem Vám za právnu radu a pomoc.

Novelizácia Občianskeho zákonníka účinná od 1. januára 2008 vykonaná na základe zákona č. 568/2007 Z. z., ktorý zmenil a doplnil okrem iných zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela Občianskeho zákonníka" alebo len „novela") sa dotkla aj obsahu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patria aj zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov a v ktorých sa v minulosti často zakotvoval inštitút zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti.

V slovenskej spoločnosti dlhodobo rezonovala otázka rozporuplného konania nebankových subjektov, ktoré poskytli občanom pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, pričom občania za splnenie svojich záväzkov vrátiť požičanú sumu spolu s príslušným úrokom „ručili“ svojimi nehnuteľnosťami. Súčasťou týchto zmlúv bolo ustanovenie o tzv. zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. A tak v mnohých prípadoch došlo k uzavretiu zmlúv, z ktorých vyplývajúce záväzky občania neboli schopní, a to i pri vynaložení dobrej vôle, plniť. V konečnom dôsledku stratili svoje obydlia, domy, byty a de facto sa ocitli na ulici. Daným postupom nebankových subjektov sa rozširoval pre celú spoločnosť závažný problém bezdomovstva a pretrvával protiprávny stav. Nakoľko mnohí z Vás, vážení čitatelia, nás kontaktovali práve vo vyššie načrtnutej veci, v nasledujúcich riadkoch Vám prinášame náležitú informáciu, ako postupovať v súlade so zákonom v rámci zmluvných vzťahoch súvisiacich s pôžičkami pri zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti.

Rada by som vás poprosila o radu pri riešení nášho problému. Naši rodičia v roku 1978 darovaním získali po otcovej matke staršiu nehnuteľnosť v pomere 3/4 otec a 1/4 mama. Na pozemku tejto nehnuteľnosti postavili rodičia v roku 1972 nový dom, ktorý je obývateľný, otec bol zavretý, medzi tým sa čas starého domu zrútila, keď otca prepustili naďalej, obýval tento dom, s tým že sa s mamou rozviedol, ale sa majetkovo nevyporiadali. Otec sa znovu oženil a v roku 2000 prepísal dom na druhú manželku, mama svoj podie 1/4 darovala nám. Nedávno otec umrel a my sme sa to dozvedeli, len nám nie je jasné, že ktorý dom otec daroval druhej manželke, keď v liste vlastníctva sa nikde nový dom nespomína a stále sa jedná v liste vlastníctva len o darovaciu zmluvu z roku 1978 po otcovej matke, dokonca sme si so štátneho archívu žiadali nájsť kolaudáciu, ale ta sa nenašla vôbec, vypadá to tak, akoby ten nový dom vôbec nebol nikde zapísaný, našlo sa len stavebné povolenie. čo by sme mali v takom to prípade robiť? Ďakujem.

Ľubina B., Kočajda

Otázku platnosti nájomnej zmluvy môže súd v konaní o vypratanie nebytových priestorov riešiť ako otázku predbežnú; nedostatok samostatného návrhu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy nie je dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. e) OSP.(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2002, sp. zn. 2 Cdo 105/02)

 Rada by som sa spýtala na možnosť riešenia ohľadne spôsobu vysporiadania nehnuteľného majetku po mojom otcovi, ktorý nedávno zomrel. Otec bol dvakrát ženatý a bol vlastníkom 2-izbového bytu , ktorý zdedil po svojich rodičoch, takže moja mama nefiguruje na liste vlastníctva. Otec mal podľa maminho vyjadrenia spísať závet, pričom z prvého manželstva má 3 deti , s ktorými nebol v kontakte asi aj 15 rokov, proste sa vzájomne o seba nezaujímali. Po rozvode s prvou manželkou sa otec odsťahoval z ich spoločného bytu a prenechal im ho. Jeho bývalá žena tam do dnes býva. Teraz prebieha dedičské konanie a jeho 3 deti si zrazu robia nárok na časť z dedičstva z bytu, ktorý nadobudol so svojou druhou ženou, čiže mojou mamou. Majú na to nárok? Alebo máme nejakú možnosť súdnou cestou dosiahnuť, aby boli vylúčení z dedičstva? Bohužiaľ sa s nimi nevieme dohodnúť na tom, aby dedičstvo odmietli. Keďže predmetom sporu je byt v ktorom moja mama býva, aká je možnosť, aby v tom byte dožila alebo ich budeme musieť vyplatiť hneď?

So začiatkom nového školského roka vyvstala pre mnohých študentov, prípadne pracujúcich, ktorí dochádzajú za prácou mimo svojho obvyklého bydliska, opäť otázka zabezpečenia svojho ubytovania. Mnohí z nich riešia uvedený problém, nakoľko kapacita internátov a ubytovní nemusí vždy pokryť ich vysoký dopyt, nájmom nehnuteľnosti - prevažne bytu alebo časti bytu. Mnohí občania sa na rubriku „Právnik radí“ obrátili s otázkami, či a kedy sú povinní sa registrovať na daňovom úrade a aký postup majú zvoliť pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona, a následne k ukladaniu prípadných sankcií zo strany štátu. V nasledujúcom článku je Vám poskytnutá náležitá odpoveď.

 Dobrý deň, v novembri 2008 som sa stala nájomníčkou družstevného bytu. Po roku bývania v ňom som dostala zásielku zo súdu, že byt musím sprístupniť znalcovi z odboru stavebníctva, ktorý má vypracovať znalecký posudok na stavebné práce, ktoré tam uskutočnil predchádzajúci nájomník. Ten tam býval do roku 2005 s manželkou, ktorá vtedy od neho definitívne odišla a rozviedli ich v januári 2007. Preto sa chcem opýtať, kto je vlastne v práve - to mám akože do svojho bytu pustiť znalca, ktorý si už môj byt nafotí!? Veď moje súkromie bude narušené. Môj život mi to v tomto byte znepríjemňuje. Ďakujem za odpoveď.

Lesana M., Diviaky nad Nitricou