Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, či mám právo na polovicu bytu, ktorý na mňa a moju manželku (sme v rozvodovom konaní) prepísala svokra po našom sobáši. Jedná sa o družstevný byt, ktorý nie je ešte vo vlastníctve, sme tam len členmi družstva.
Rastislav K., Rimavská Sobota
S poverením mojej matky som uzavrela s realitnou kanceláriou zmluvu s výhradou exkluzivity na predaj nehnuteľnosti patriacej mojej matke. Jeden z klientov tejto realitnej kancelárie sa na nás obrátil s tým, že má záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti - pozemku, avšak že by pozemok kúpil mimo realitnej kancelárie a zmluvy. Na to som reagovala tým, že zmluva je exkluzívna a doba exkluzivity stále trvá. Jeho reakcia bola, že mu pozemok musíme predať, lebo inak „uvidíme“ a ponechal nám sumu 2.000,- Eur ako tzv. zálohu s tým, že som podpísala pokladničný blok a že mu dodatočne spresníme výmeru pozemku. Potom sa ozvali z realitnej kancelárie, že majú záujemcu o kúpu pozemku, čo sme s matkou oznámili dotyčnému pánovi, ktorý ponúkol zálohu. Ten sa vyjadril, že nás zažaluje, lebo sme nesplnili dohodu medzi nami a ním, vyhrážal sa aj fyzickým násilím a pod. My sme ale s ním žiadnu dohodu neuzavreli, nič nebolo spísané. Vrátenie sumy 2.000,- eur odmietol prijať, nechce peniaze späť. Ďakujem za právnu radu.
Viera R., Bánovce nad Bebravou
Prosím vás o právnu konzultáciu a odpoveď na túto moju otázku, ktorá sa týka dedičstva. Manželovi rodičia darovali rodinný dom v období, keď sme boli už manželia a do darovacej zmluvy napísali ako obdarovaného len manžela, moju osobu tam neuviedli. Rodinný dom sme postupne spolu prerobili. Chcela by som vedieť, ako to bude s dedením v prípade mojej alebo manželovej smrti, pretože ja som si priviedla do manželstva dcéru z predchádzajúceho vzťahu a manžel má dvoch synov z predchádzajúceho manželstva a všetky tri deti žijú v našej spoločnej domácnosti. Ďakujem za odpoveď.
Natália H., Prievidza
Časté otázky našich čitateľov sa týkajú vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spôsobov riešenia bývania pozostalých manželov pri nájme družstevného bytu. Mnohí čitatelia majú pocit, že boli dotknutí na svojich právach, ak súd rozhodol o tom, že právo nájmu družstevného bytu v dôsledku smrti nájomcu prechádza na iného dediča, ako je pozostalý manžel. Právny náčrt a vysvetlenie daného postupu súdov vám prináša nasledovný článok.
Dobrý deň. Rád by som sa spýtal na možné riešenie nasledovného problému. Moja manželka je spoluvlastníkom domu. Ona vlastní 2/10 z domu a ďalej je tam viacej vlastníkov, pričom jeden z nich, ktorý má 1/10 z domu, ju dal pred niekoľkými rokmi založiť a spadla na to exekúcia, ktorú on nie je schopný splácať dlhé roky. Ešte k tomu je na tú 1/10 domu viacej exekúcií, čo sme sa nedávno dozvedeli. Radi by sme to začali riešiť, len nevieme ako. Chceli by sme tú 1/10 vyplatiť alebo postupne splatiť, ak sa to dá, lebo musíme opraviť určité časti domu a teraz tam nemôžeme nič opravovať. Ďakujem Vám za právnu radu a pomoc.
Ján G., Bratislava
Dobrý deň, pán Mgr. Lasák! Dovoľujem si Vás poprosiť touto cestou o radu, ako môžem postupovať. Pred pár mesiacmi som z rodinných dôvodov zmenila bydlisko a kúpila som v dedinke pri Zlatých Moravciach domček. Som dôchodkyňa a tešila som sa na to, že si domček opravím a budem si užívať pokojný dôchodok. Žiaľ, opak je pravdou. Asi 15 m oproti môjmu domu žije rodina s dvoma dospelými chlapcami. Chlapci si spolu s priateľmi zakúpili hudobné nástroje, bubny, gitary a pravidelne prevádzkujú počas dňa „hudobnú produkciu“ s tak vysokými decibelmi, že je nemožné v pokoji pracovať na dvore a záhrade môjho domu. Niekoľkokrát som ich bola upozorniť, aby brali ohľad na mňa ako najbližšiu susedu. Žiaľ, bez odozvy a situácia sa opakuje. Prosím, poraďte mi, ako môžem postupovať pri uvedenej situácii. Na záver iba toľko, že hudobná produkcia uvedenej partie chlapcov je nervy drásajúca. Ďakujem.
Magdaléna S., Zlaté Moravce
Nájomné vzťahy bývajú v praxi značne komplikované, nakoľko účastníci zmluvného vzťahu nedostatočným spôsobom upravili svoje vzájomné vzťahy v súvislosti s nájmom – práva a povinnosti. Často zo strany prenajímateľov dochádza k porušeniam zákona ohľadne nájmu, čo má za následok ujmu na strane nájomcu. Vzhľadom na viaceré vaše otázky na danú problematiku, vážení čitatelia, vám poskytujeme náhľad do základných povinností prenajímateľov. Základnou právnou úpravou nájmu je Občiansky zákonník v ust. §§ 663 - 685 (pozn. zákon č. 40/1964 Zb., ďalej v texte len ako „OZ“). Obligačnú stránku nájomného vzťahu na strane prenajímateľa vymedzujú nasledovné povinnosti:
V nižšie uvedenom článku, vážení čitatelia, upriamujeme pozornosť na špecifický právny prípad, v rámci ktorého sa vyskytujú dva samostatné právne inštitúty v súvislosti s nadodúdaním nehnuteľnosti maloletými - darovanie a vydržanie.
Hoci spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, zákon odlišuje aj spôsobilosť na právne úkony - a tá môže byť úplná alebo obmedzená, prípadne za určitých zákonom predpokladaných okolností a podmienok možno fyzickú osobu tejto spôsobilosti úplne pozbaviť. Maloleté osoby majú spôsobilosť na právne úkony, avšak vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, obmedzenú. V plnom rozsahu túto spôsobilost nadobudnú až plnoletosťou.
Diferencia medzi nájmom a podnájmom
Nájom a podnájom vykazujú určité spoločné črty, avšak ide o dva samostatné inštitúty. N ájomný vzťah predstavuje hlavný právny vzťah, od ktorého je podnájomný vzťah odvodený, teda vzťahom závislým od jeho existencie. Podnájomný vzťah možno dojednať na určitú dobu, alebo bez určenia jeho trvania. Ak však hlavný - nájomný vzťah - je časovo limitovaný, je obmedzený jeho trvaním tiež podnájomný vzťah a prenajatú vec nemožno dať do podnájmu na dlhšiu dobu, než je doba trvania hlavného nájomného vzťahu. Jednoznačná závislosť a spätosť podnájomného vzťahu nájomnému je zrejmá aj v tom, že ak v dôsledku konania nájomcu vznikne prenajímateľovi právo odstúpiť od nájomnej zmluvy, odstúpením prenajímateľa sa nájomná zmluva zrušuje, a to ex tunc - teda o začiatku. To isté sa vzťahuje na podnájomnú zmluvu. Úprava podnájmu je obsiahnutá v § 666 OZ, podľa ktorého je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak nájomná zmluva neurčuje inak - to znamená, ak nájomná zmluva, ktorá založila hlavný nájomný pomer, túto možnosť neobmedzuje, prípadne úplne nevylučuje. Úprava podnájmu ďalej vychádza z § 719 OZ ktorý je označený ako Podnájmom bytu (časti bytu). Osobitnú právna úprava nájmu a podnájmu predstavuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Minulým článkom sme započali miniseriál týkajúci sa otázok tzv. timesharingových vzťahov, teda vzťahov založených timesharingovými zmluvami. Ako už bolo povedané, timesharing je inštitút alebo obchodný produkt spojený s dovolenkovými pobytmi v hotelových a iných ubytovacích zariadeniach, ktoré si občan prenajíma na určité vymedzené časové obdobie počas kalendárneho roka, a to na obdobie niekoľkých rokov. Jedná sa o osobitný druh nájmu v kombinácii s kúpou.
Vážení čitatelia. Letná sezóna a dovolenky sú v plnom prúde a iste mnohí z vás smerujú do svojho vytúženého letoviska k moru. Treba brať zreteľ nielen na nástrahy, akými iste sú páliace slnko, dehydratácia alebo drobné krádeže v letoviskách a okolí, avšak aj na tzv. jedinečné a výhodné ponuky nákupov ubytovania v luxusných hotelových zariadeniach. Áno, nasledujúci článok sa týka tzv. timesharingu a žiaľ, s tým spojenými častými nekalými obchodnými praktikami semi-timesharingových spoločností. V prípade, že budete na dovolenke pozývaní na prezentáciu hotelového rezortu spojenú s ponukou služieb, nájmom hotelového apartmánu a dočasného ubytovania v priebehu kalendárneho roka, prosím, venujte pozornosť nižšie uvedeným užitočným právnym informáciám - istotne predídete sklamaniu, strate veľkého množstva finančných prostriedkov a ťažkostiam spojených s vymáhaním svojich platieb za tzv. timesharingové služby v rámci prípadného cezhraničného sporu.
Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej strane (nájomca) určitú vec za účelom jej dočasného užívania alebo brania úžitkov z predmetu nájomnej zmluvy, pričom je nevyhnutné zdôrazniť odplatnosť nájomného vzťahu.