Zamýšľam predať moje pozemky a rozhodla som sa vyhľadať právnu pomoc. Aký je rozdiel v postavení notárov, advokátov a právnych poradcov? Akú náplň činnosti majú napr. notári, čo môžu vykonávať (aj v súvislosti s realitami), a aké služby poskytujú právnici - advokáti?

Edita G., Považský Inovec

Chcela by som sa spýtať na otázku spolunažívania vlastníkov bytov. Bývam na prvom poschodí a podo mnou prenajíma vlastníčka byt, v ktorom sú dvaja fajčiari, tí sa však rozhodli fajčiť v priestoroch WC čím sa rozširuje dymový smrad do môjho bytu/nakoľko dym stúpa hore a nie sú ochotní zapnúť ani ventilátor. Mám napáchnutú kúpeľňu, WC aj chodbu nakoľko sa tento dym ďalej nepohybuje a vetranie týchto priestorov je problematické a možné jedine tým, že otvorím vchodové dvere. Je možné niečo podniknúť v tejto veci napr. cez zákon o ochrane nefajčiarov? Zástupcu bytového domu som upozornila na neochotu nájomníkov a na vlastníčku bytu nemám kontakt. Myslím si, že Je možné vystrašiť nájomníkov tým, že pôjdem zistiť na daňový úrad či platí registračný poplatok vlastníčka bytu, prípadne či sú nahlásený na bytovom družstve? Ďakujem za odpoveď.

Ing. Blanka F., Považská Bystrica

Hovorí sa, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Nie je to len veta, ktorú počujete pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy, ale aj skoro v každom hollywoodskom filme s právnickou tematikou. Dobrá zmluva pri predaji a kúpe nehnuteľnosti totiž stavia všetkých jej účastníkov do pozície rovnocenných partnerov, kde nikto nie je zvýhodnený na úkor toho druhého. Opodstatnenosť tohto pravidla vám pomôže predísť rôznym komplikáciám pri predaji či kúpe akejkoľvek nehnuteľnosti.

Môj otec mi v roku 2003 daroval pozemok, ktorý naša rodina užívala a obhospodarovala od dvadsiatych rokov minulého storočia. Malá časť priliehajúca k môjmu pozemku pôvodne pripadajúca k bývalej vodnej hrádzi bola prebudovaná na verejnú komunikáciu a časť bola prevedená do vlastníctva jednej obchodnej spoločnosti. Dozvedel som sa to pred jeden a pol rokom a myslím si, že pozemok bol prevedený do vlastníctva od štátnej inštitúcie, ktorá nebola skutočným vlastníkom. Nový „vlastník“ si vzal na spornú časť pozemku hypotéku. V tejto časti sa nachádza elektrické vedenie a kabeláž verejného osvetlenia. Na dotknutej časti je dokonca hlavný a jediný vstup na môj ostatný pozemok. Tvrdím, že táto časť pozemku patrí mne, nakoľko bola vydržaná už mojimi predkami. Môžete mi prosím poradiť? Ďakujem.

Miroslav K., Bratislava  

Správu nášho bytového domu vykonávala pôvodne firma XY Bratislava, pričom od januára 2009 došlo ku zmene správcu. K zmene došlo podľa mňa nezákonne, nakoľko nie všetci sme sa ustanovili na schôdzu a hlasovali za nového správcu, a tiež došlo k neúmernému nárastu poplatkov za jednotlivé poskytované služby - rozdiel činí až 1.500 Sk za mesiac. Rovnako namietam, že ja ako staršia osoba, budem mať 86 rokov, by som mala byť povinná prispieť spolu s ostatnými vlastníkmi bytov v našom dome sumou 13.000 Sk ako tzv. jednorazový príspevok na sadové úpravy a vybudovanie detského ihriska, pričom mi ani nebol ani oznámený termín a čas konania schôdze. Veď moje deti sú už dávno dospelé a vnúčatá tiež. Myslím, že ide o akýsi princíp nemiestnej solidarity. Pokiaľ ide o firmu na sadové úpravy okolia domu, tá bola vybraná neviem kým, lebo o nej sa na schôdzi nerozhodovalo - vyplýva to so zápisnice, ktorú som dostala po 49 dňoch od konania schôdze! Môžem nejakým spôsobom sa domôcť svojich práv, ktoré ako sa domnievam, boli porušené? Ďakujem Vám za odpoveď.

Pavlína Š., Bratislava

Ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. Cdo 3/1997)

Napriek skutočnosti, že otázka nájmu je upravená v základnom občianskoprávnom kódexe - v Občianskom zákonníku - tento prenechal osobitnú právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v texte ako “ZNP”).

Pred rokom sme s priateľkou uzavreli nájomnú zmluvu s mojím strýkom, ktorej predmetom bol nájom bytu v Bratislave. Strýko nedávno zomrel a my naďalej užívame jeho byt. Poštou sme dostali oznam od elektrární a plynární, že máme na byte preplatky. Do situácie sa zaangažovala strýkova manželka, ktorá nikdy nechcela, aby sme v byte bývali a chce nás z bytu vyštvať. Je agresívna, vyhráža sa nám. Môžeme naďalej byt užívať alebo má strýkova žena na to právo? Komu máme teraz platiť nájomné? Čo máme podniknúť s preplatkami, môžeme ich vybrať na pošte?

Chceme pre dcéru, ktorá ešte nedosiahla 18 rokov, kúpiť byt ako odmenu k maturite. Ako máme v danej veci postupovať, je potrebné uviesť jej meno priamo v kúpnej zmluve ako aj uviesť jej podpis? Alebo kto podpisuje zmluvu, keď byt nadobudne naša dcéra. Niekde som počula, že vraj sa vyžaduje aj zásah súdu, hoci mi to pripadá divné. Ako to bude s elektrárňami, správcom a pod.? Ďakujem za odpoveď.

Jana Š., Nitra

Jedným zo spôsobov vzniku vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktorý sa v súčasnosti vo veľkom rozsahu realizuje, je aj nadobúdanie nehnuteľností na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu. Daný spôsob obľubujú najmä developerské spoločnosti. Jedná sa o zmluvu, ktorej rámcovú právnu úpravu obsahuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Rád by som sa spýtal na možnosť riešenia ohľadne spôsobu vysporiadania nehnuteľného majetku po mojom staršom bratovi, ktorý pred nedávnom zomrel. Jedná sa o rodinný dom s pozemkom. Malý podiel pozemku nadobudol môj starší brat dedením od našej tety ešte predtým, ako sa oženil. Manželstvo bolo bezdetné a v úradných listinách je brat vedený ako jediný majiteľ. Vysporiadanie medzi mnou a mojou sestrou je možné len predajom nehnuteľnosti, na čom sme sa aj dohodli. V prípade, ak by túto nehnuteľnosť dedila aj vdovy po bratovi, predaj nehnuteľnosti by sa skomplikoval jej nesúhlasom. Zaujíma ma, či nehnuteľnosti po bratovi bude dediť jeho manželka - vdova alebo i my súrodenci.

Oskar N., Plachtince

V dobrovoľnej dražbe som vydražila dom, o ktorom som si myslela, že je neobývaný - celkový dojem aj informáciu od dražobnej spoločnosti, že majiteľ je v Čechách - dom bez vody, plynu, elektriny. Bývalý majiteľ - môj dlžník, nebol nikdy prítomný. Ukázalo sa, že dom je predsa obývaný jedným Rómom. Povedal mi, že sa mu nechce odísť. Pracuje a prenájom si môže dovoliť, len nechce. Dala so mu 2 týždne na odsťahovanie, ale myslím, že sa nepohne, nič si zo mňa nerobí. Dom chcem čo najrýchlejšie predať.

Manželka uzavrela zmluvu o budúcej zmluve, ktorá sa týkala kúpy rodinného domu. Ten chcela získať do svojho vlastníctva za naše spoločné peniaze ako i za peniaze získané z predaja bytu mojej matky, ktorá s tým nesúhlasila. Manželka od zmluvy o budúcej zmluve odstúpila, keďže nemala dostatok finančných prostriedkov. Je zmluva o budúcej zmluve napriek tomu platná? Je možné, aby jeden z manželov získal výlučne do svojho vlastníctva počas trvania manželstva napr. nehnuteľnosť? Neplatná z dôvodu, že som v nej nefiguroval ako manžel kupujúcej? Predávajúci trvá na predaji nehnuteľnosti, zálohu 20.000 Sk odmieta vrátiť a vyhráža sa žalobou. Ako máme postupovať? Ďakujem za Vašu odpoveď.

 Pravoslav K. , Vysoká pri Morave

S mojím manželom máme vyhliadnutý rodinný dom na kúpu. Ide o novostavbu domu, no realitka, ktorá ho ponúka, sa vyjadrila, že nie je ešte skolaudovaný. Je táto skutočnosť pre nás ako kupujúcich na závadu? Aké môžeme očakávať ťažkosti s kúpou neskolaudovanej stavby, s trvalým pobytom ?

Ivica S., Kľakany

Takmer jeden rok som býval so svojou manželkou a dieťaťom v dome u môjho kamaráta, ktorý bol vlastníkom domu z ½. Kamarát, inak rozvedený a aspoň pokiaľ viem i bezdetný, pred dvoma mesiacmi žiaľ zomrel. Po jeho smrti som sa dozvedel, že po sebe zanechal závet, podľa ktorého mi odkázal svoj podiel na dome. Kontaktoval som jeho vzdialenú rodinu, ktorá však odmietla prispieť na pohreb, ten som teda uhradil ja. Pohreb platiť nie, ale zato sa ozvala nejaká kamarátova teta z Nemecka, že vraj ona je jeho príbuzná a teda by vraj mala dediť. Kto je účastníkom dedičského konania, má prednosť závet alebo údajná kamarátova teta pri dedení?

 V decembri 2004 som s mojou starou mamou uzatvorila darovaciu zmluvu, na základe ktorej mi darovala jej rodinný dom. Pár dní na to moja stará mama zomrela. Návrh na vklad bol podaný po jej smrti, avšak kataster návrh neprijal a vyzval nás na doplnenie návrhu formou prijatia dodatku k darovacej zmluve - týkalo sa to zriadenia vecného bremena. Návrh som doplnila v lehote, kataster konanie zastavil, čo považujem za nezákonné. Prečo kataster nerešpektuje vôľu jednej zmluvnej strany - mojej nebohej starej mamy a nepostupoval v súlade so zákonom?! Moja právnička podala žalobu za nezákonnosť rozhodnutia katastra, čo sme na kraji prehrali. Teraz je vedené dedičské konanie a časť dedičov brojí proti mne a darovaniu. Doklady vám zasielam naskenované. Stratím takto nehnuteľnosť, ktorá mi bola darovaná na základe platnej darovacej zmluvy? Kde je teda právo?

 Dobrý deň, chcem Vás poprosiť či je exekútor oprávnený vstúpiť na pozemok (rodinný dom), ktorý už 3 roky nie je v našom vlastníctve ale figuruje tam ešte trvalý pobyt, nakoľko sa nemám kam prehlásiť. Exekútor chce z tohto domu vziať všetok nehnuteľný majetok. Terajší majiteľ je povinný ho vpustiť do domu? Ďakujem Vám vopred za radu.

 Regulované nájomné môžeme označiť ako pozostatok čias minulých, z obdobia komunizmu. Napriek tomu, že od tzv. nežnej revolúcie uplynulo takmer devätnásť rokov, výšku nájomného vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam určuje štát. Štát, ktorý sa navonok prezentuje ako právny a založený na princípoch slobody a demokracie. Ide o nehnuteľnosti, ktoré boli po roku 1989 vrátené v rámci reštitučných opatrení svojim pôvodným majiteľom, príp. ich právnym nástupcom.