Dobrý deň, chcem Vás poprosiť či je exekútor oprávnený vstúpiť na pozemok (rodinný dom), ktorý už 3 roky nie je v našom vlastníctve ale figuruje tam ešte trvalý pobyt, nakoľko sa nemám kam prehlásiť. Exekútor chce z tohto domu vziať všetok nehnuteľný majetok. Terajší majiteľ je povinný ho vpustiť do domu? Ďakujem Vám vopred za radu.

 Regulované nájomné môžeme označiť ako pozostatok čias minulých, z obdobia komunizmu. Napriek tomu, že od tzv. nežnej revolúcie uplynulo takmer devätnásť rokov, výšku nájomného vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam určuje štát. Štát, ktorý sa navonok prezentuje ako právny a založený na princípoch slobody a demokracie. Ide o nehnuteľnosti, ktoré boli po roku 1989 vrátené v rámci reštitučných opatrení svojim pôvodným majiteľom, príp. ich právnym nástupcom.

Viacerí z vás, milí čitatelia, ste sa na nás obrátili s otázkou, či je možné darovať svojim deťom, vnukom, vnučkám nehnuteľnosť. Či je vôbec možné, aby dieťa - teda nedospelá osoba mohla vlastniť napríklad pozemok, dom. Vo všeobecnosti vládne domnienka, že nie. Avšak, opak je pravdou. O tejto skutočnosti ako aj o postupe, ako darovať v súlade so zákonom dieťaťu nehnuteľnosť, pojednáva nasledovný článok.

 V máji 1990 som uzavrela manželstvo. Krátko na to moji rodičia požiadali bytové družstvo o prepis ich členského podielu na moju osobu, rodičia mi teda byt darovali. Bola uzavretá dohoda o prevode členských práv, v rámci ktorej však bol uvedený aj môj muž, s ktorým sa v súčasnosti súdim o byt. Aj v samotnej dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z decembra 1990 som uvedená ako osoba, ktorej bol byt pridelený len ja. Od roku 2005 spolu s mužom nežijeme v domácnosti. Byt bol medzičasom od družstva odkúpený do osobného vlastníctva na základe mnou podanej žiadosti o odkúpenie. Od januára 2007 sme rozvedení. Som presvedčená, že môj muž nemá na byt nárok v rámci súdneho vysporiadania manželov. Ďakujem za odpoveď.

V roku 1977 mi spolu s manželkou bol pridelený družstevný byt, obaja sme boli členmi družstva. Tento byt som nerušene obýval a užíval. Požiadal som družstvo o prevod vlastníctva k tomuto bytu. V apríli a máji roku 2003 mi však zo strany družstva boli doručené výzvy na vydanie bytu, dôvodom bolo, že mojej manželke, s ktorou som neviedol dlhodobo spoločnú domácnosť, bol v roku 1990 pridelený družstvom iný byt a vraj som sa spolu s ňou družstvu písomne zaviazal tento byt odovzdať a presťahovať sa do novoprideleného bytu. V roku 2000 kedy sme sa s manželkou rozvádzali, došlo v rámci vyporiadania BSM k uzavretiu dohody o prevode členských práva a povinností, vtedy padla dohoda, že jediným nájomcom budem ďalej ja. Tri mesiace nato mi družstvo písomne oznámilo, že som bol prijatý za člena družstva. O pridelení bytu mojej bývalej manželke som nič nevedel. Mám právo zotrvať v byte, ako mám postupovať voči družstvu a jeho požiadavkám?

S manželom a rodinou bývame v obecnom byte, nájom máme založený zmluvou z roku 1982. V minulosti sme vzhľadom na ťažkú sociálnu situáciu mali nedoplatky na nájomnom, ktoré sme sa však snažili vždy korektne vyrovnať. V roku 2003 nám od mestskej časti Bratislava bola daná výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia nájmu. Súčasne nás vyzvali na vypratanie bytu. Byt sme chceli odkúpiť, mestská časť sa vyjadrila dokonca kladne a k dnešnému dňu naďalej bývame v našom byte. Keď sme sa opätovne domáhali kúpy bytu do osobného vlastníctva, obec nás odbila s konštatovaním, že nemáme žiadny nájomný vzťah a že byt nám predať nemôže. Dozvedeli sme sa, že na kúpu bytu existuje iný záujemca. Máme dôvodnú obavu, že o bývanie prídeme. Postupuje obec - mestská časť zákonne? Ďakujem za odpoveď.

Spoluvlastníci prerábame fasádu na dome, na čo sme si objednali stavebnú firmu. Máme s ňou uzatvorenú zmluvu o diele, kde sa uvádza deň, kedy mali začať a kedy odovzdať hotovú robotu. Aj hodnotu a zloženú zálohu. Práca mala byť hotová už pred dvoma týždňami, my však máme dom len oblepený polystyrénom a problém, aby sem robotníci vôbec prišli. Telefonujem im každý deň a oni vždy hovoria, že prídu, čo sa stane len zriedka. Spolumajiteľ firmy, ktorý nám mal dodať plastové okná sa do toho zapojil tiež, bol zhrozený, že v akom stave to máme spravené. Doniesol nejaký materiál, ktorý sme zaplatili a s dôverou verili, že pošle svojich ľudí a tí to dajú dokopy. Problémom je, že keď sme trvali na tom, aby prišli dorobiť prácu, začali sa nám vyhrážať, že oni môžu aj odísť. Vedeli by ste nám poradiť, čo v takejto situácii robiť, ako postupovať? 

Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku - omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 1999, sp. zn. 5 Cdo 117/99)

V decembri 2007 sme sa na základe nájomnej zmluvy s bytovým družstvom stali nájomníkmi bytu. V čase podpísania zmluvy, ale v byte býval neplatič, ktorému bytové družstvo na základe nedoplatkov a dlhov zrušilo nájomnú zmluvu a ponúklo mu náhradné ubytovanie, ktoré odmietol. Existuje o tom aj doklad, ktorý podpísal. Za neplatiča sme museli všetky dlhy vyplatiť a bytové družstvo nám ponúklo, že byt si môžeme neskôr odkúpiť do osobného vlastníctva. Vo februári 2008 sme bytové družstvo požiadali o odkúpenie bytu do vlastníctva, kde nám bytové družstvo v tom istom mesiaci aj vyhovelo.  A tu začína náš problém. Neplatič sa odmietol vysťahoval, ba čo viac najal si právnika, ktorý nás písomne núti, aby sme od nájomnej zmluvy s bytovým družstvom odstúpili.

Pred rokom som privolila môjmu známemu, aby sa ku mne nasťahoval. Dohodli sme sa, že budeme spolu bývať, pričom obaja sme mali prispievať na „spoločnú domácnosť“. Súhlasila som, nakoľko išlo o rodinného priateľa, ktorému boli moji rodičia z minulosti zaviazaní. Po čase nastali však rozpory, prišiel o zamestnanie, začal byť agresívny - slovné útoky, negativizmus. Na domácnosť prestal prispievať, prácu si nehľadal, čo bolo pre mňa už neudržateľné. Som zúfalá, lebo vo svojom vlastnom byte nemám pokoj, dotyčný sa mi smeje do očí a vyhráža sa mi súdmi, žalobami. Poraďte mi prosím, viac nevládzem.

Naša obec disponuje pozemkom, na ktorom by sme chceli obnoviť materskú škôlku, zriadiť detské ihrisko, ktoré by malo byť prístupné pre všetky deti. Ihrisko bude vybudované svojpomocne s pomocou našich obyvateľov, tiež financované zo zbierky. Dostala sa nám informácia, že ihriská musia spĺňať nejaké nové a prísne kritériá, v opačnom prípade by nebolo možné ihrisko pre deti - preliezačky, pieskovisko a pod. sprístupniť deťom. Musí by teda ihrisko vybudované podľa nejakých noriem (napr. kovové), vraj EÚ niečo uzákonila. Ktorý zákon upravuje spôsob výstavby ihrísk? Igor P., Belišče

Pred tromi rokmi som začal podnikať ako živnostník, no nedarilo sa mi. Z mojej činnosti mi zostali len dlhy, a čo čert nechcel, došla mi exekúcia. Keďže som nemal iný majetok, exekútor založil náš rodinný dom. Dom vlastnia dovedna štyri osoby, ja v jednej štvrtine. V rámci domu ešte má prenajaté priestory jedna firma, s ktorou máme nájomnú zmluvu. Obávam sa, že prídeme o dom ako aj o príjem za prenájom. Dá sa predísť predaju domu, môže nás žalovať firma, ktorej prenajímame priestor?

V mnohých vyspelých krajinách sveta je moderným trendom znižovanie nákladov na výrobu a spotrebu energie, účelom čoho je okrem iného aj dodržanie tzv. „environmental friendly“ prístupu k životnému prostrediu, a teda zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

Dobrý deň. Potrebujem odbornú radu. Pred dvomi rokmi som obdržala od exekútora upovedomenie o začatí exekúcie, proti čomu som podala námietky.

V poslednom čísle Kompletného trhu nehnuteľností sme sa zaoberali otázkou nedotknuteľnosti obydlia, domovej slobody. Ako bolo už uvedené, nedotknuteľnosť obydlia nie je absolútna a jedným zo zákonom prípustných obmedzení tejto nedotknuteľnosti je napr. inštitút vypratania nehnuteľnosti.

Za akých podmienok je súdny exekútor oprávnený vstúpiť do cudzieho obydlia? Je obydlie občana nedotknuteľné, chránené zákonom?

S priateľkou sme v inzercii objavili ponuku realitného makléra. Inzerenta sme kontaktovali a dojednali sme si stretnutie. Boli sme prekvapení, že stretnutie prebehlo nie v kancelárii, ale v malom bare. Dotyčný pán nám ukázal byt a dohodli sme sa na zálohe 9.500,- Sk za právny servis, a dojednali ďalší postup. Doteraz sa nám nepodarilo s „maklérom“ skontaktovať sa...